Ústna dutina

Elementy zdravia - Články - Ľudské telo - Ústna dutina
Autor článku: Miki počet zobrazení 4848x
Ústna dutina

V ústnej dutine (cavum oris) začína tráviaca cesta. Ústa sú dôležité pri spracovaní potravy, zároveň sú sídlom chuťového analyzátora a zúčastňujú sa na tvorbe reči. Ústna dutina je spredu ohraničená perami. Súčasťou ústnej dutiny sú zuby (dentes) a jazyk (lingua).

 

Zuby

Funkciou zubov je najmä mechanické spracovanie potravy. Každý zub je pevne osadený v zubnom lôžku čeľuste a sánky. Časť zuba v sánke sa volá koreň, obnažená časť nad ďasnom je korunka a na ich rozhraní sa nachádza krčok. Stavebným materiálom zubov je zubovina - dentín. Je to tkanivo tvrdšie ako kosť, s veľkým obsahom minerálnych látok (až 72%). Na povrchu je zub pokrytý bielou zubnou sklovinou (enamelum). Je to najtvrdšia hmota ľudského tela, ktorá dosahuje tvrdosť kremeňa. Na povrchu skloviny je tenká vrstvička organickej hmoty, ktorá je odolná proti kyselinám a chráni sklovinu. V jadre zuba je citlivá dreň – zložitá sieť krvných ciev, vyživujúca zubné tkanivo a nervové zakončenia, ktoré upozorňujú na nadmerný tlak alebo bolesť.
Podľa tvaru rozoznávame 4 druhy zubov: rezáky (dentes incisivi), očné zuby (dentes canini), črenové zuby (dentes premolares), stoličky (dentes molares). Počas života máme dve sady zubov. Dočasný, mliečny chrup má 20 zubov. Trvalý chrup má 32 zubov. Prerezávanie prvých zubov sa začína asi v šiestom mesiaci života a končí v dvoch rokoch. Medzi šiestym a siedmym rokom života začína postupná výmena za trvalý chrup. Táto výmena je ukončená do 18. roku života. Okolo 19. až 30. roku sa prerezávajú tretie stoličky (tzv. zuby múdrosti). Avšak asi u 30% ľudí sa neprerežú vôbec.
Základy zubov sa kladú už počas vnútromaternicového vývoja, a preto strava chudobná na živiny alebo choroba matky môžu mať vážne a dokonca trvalé následky na zuboch detí. Ak matka napr. užíva tetracyklínové antibiotiká, dieťa môže mať tmavé sfarbenie zubov.

 

Jazyk

Jazyk vypĺňa takmer celú ústnu dutinu, je pripevnený k jazylke a je tvorený najmä zo svalov ovládaných ľudskou vôľou, ktoré mu umožňujú vykonávať v priebehu žutia, či hltania široké spektrum tých nazložitejších pohybov.
Sliznica jazyka je prestúpená množstvom lymfatického tkaniva, ktoré vytvára jazykovú mandľu (tonsila lingualis), ktorá má úlohu pri obrane organizmu pred škodlivými mikroorganizmami. Jazyk je mimoriadne citlivým orgánom našej chuti, vnímavým navyše aj na dotyky a k tomu všetkému má navyše aj dôležitú úlohu modulovať zvuky našej reči.
Horný povrch jazyka pokrývajú – nahustené tesne jedna vedľa druhej – krátke výbežky špeciálnych papíl, podobné drobným bradavičkám. V ich povrchových vrstvách sú ponorené stovky chuťových pohárikov, vďaka ktorým sa jazyk podieľa na vnímaní najrôznejších chutí. V detskom veku a ranej dospelosti máme chuťových pohárikov najviac, vo veku okolo osemdesiatky ich už zostáva len asi polovica. Chuťové poháriky majú mikroskopické rozmery – ich šírka nepresahuje 40-80 milióntin cm – a obsahujú 30-80 chuťových buniek, z ktorých mnohé sú spojené priamo so zakončeniami jednotlivých nervových vláken. Chuťové poháriky sú rozmiestnené po celom povrchu hornej časti jazyka. Nie je to však jediná časť úst, kde ich možno nájsť. Sú – síce redšie, ale predsa – rozptýlené aj v mnohých ostatných častiach ústnej dutiny, vrátane hrtanovej príchlopky (epiglottis) (drobný výbežok, ktorý zakrýva ústie dýchacej trubice počas prehĺtania, aby tam omylom neprenikla strava), vrátane mäkkého podnebia a steny hltana. Niektoré z nich sú umiestnené dokonca aj vo vrchnej časti pažeráka a tak nám dovoľujú vnímať chuť potravy ešte aj pri hltaní. Avšak, najviac chuťových pohárikov je po stranách, na hrote a pri koreni jazyka. Chuťové poháriky dokážu rozlišovať štyri základné chute – sladkú, slanú, kyslú a horkú. Všetky chute vnímame všetkými časťami jazyka, ale existujú na ňom oblasti, ktoré sú na daný typ chute citlivejšie. Špička čiže hrot jazyka je najcitlivejší na sladké chute, jeho postranné časti dávajú prednosť kyslému a zadná oblasť podnebnej časti jazyka je najprístupnejšia horkým chuťovým pocitom.

 

Papily a sliny

Je známych niekoľko typov papíl rôznych tvarov a veľkostí. Nitkovité papily tvoria abrazívny čiže brúsny kryt jazyka a vďaka nim má jazyk drsný vzhľad. Ak lížeme jazykom napríklad bolestivé miesto alebo drobné poranenie kože, potom práve nitkovité papily majú známe čistiace účinky. Hubovité papily, vystupujúce nad nitkovité papily, pripomínajú huby rastúce v tráve, prijímajú najčistejšie a najintenzívnejšie chuťové vnemy.
Do ústnej dutiny ústia vývody troch párov veľkých slinných žliaz (príušná, podsánková, podjazyková). Stimulované vôňou a chuťou jedla (alebo dokonca len myšlienkou na jedlo) a fyzickou prítomnosťou potravy v ústach, vyprodukujú denne až 1.5 litra slín. Sliny obsahujú najmä vodu, hlien a rôzne iné látky. Sliny sú dôležité, lebo navlhčujú a zmäkčujú potravu, a tým uľahčujú žutie. Obsah hlienu v slinách robí hlt klzkým a pomáha tak pri prehĺtaní. Sliny rozpúšťajú v potrave rôzne pevné látky, čím dráždia chuťové bunky. Pomáhajú čistiť zuby aj ústa od zvyškov jedál. Pomocou enzýmu lyzozým ničia baktérie. Slinám sa pripisuje aj dezinfekčná funkcia a podpora hojenia rán. Sliny obsahujú veľké množstvo enzýmu ptyalín, ktorý začína trávenie cukrov a štiepi zložité cukry na jednoduchšie.
V ústnej dutine sa potrava postupne žuje, drobí a drví, natrávi, mieša so slinami, až vzniká vlhká kaša nazývaná sústo, pripravená na prehltnutie. Keď sa sústo dotkne mäkkého podnebia a koreňa jazyka, vyvoláva hltací reflex a jedlo postupuje ďalej do ďalších tráviacich orgánov na spracovanie.


Fotky k článku Ústna dutina


Pridať komentár

komentár môžu pridať iba členovia klubu. Ak ste členom klub môžete sa prihlásiť. Chcete sa stať členom klubu? Viac informácií o výhodách klubu zdravia

Komentáre k článku :