Každý živý organizmus potrebuje k svojmu prežitiu vzduch, vodu a vhodnú stravu. K životu však nepochybne patrí aj fyzická aktivita. Kvalitu života ovplyvňuje samozrejme aj životné prostredie a tiež stavy duše – psychika.

Vzduch, ktorý dýchame, môžeme ovplyvniť len čiastočne.

• Presťahovaním sa do menej zamoreného prostredia, vyhýbaním sa napr. zafajčeným, alebo klimatizovaným priestorom, pohybu v blízkosti frekventovaných križovatiek, ciest, diaľnic…
• Aktívne si môžeme pomôcť správnou technikou dýchania, veď málokto z nás dýcha správne, častejšími vychádzkami do prírody, záhrady, lesa… a obklopením sa zeleňou doma i na pracovisku (nie umelými kvetmi :)).

Naše telo je zložené zo 70% z vody.

• Preto je pre náš život veľmi dôležitá jej kvalita.
• Koľkí z nás pijú skutočne čistú vodu (ak vôbec vodu pijú), bez rôznych prímesí?
• Naše bunky obmýva, čistí i vyživuje voda, nie káva, sýtená minerálka či coca-cola.
• Viete, že žalúdok denne vylúči 1-3 litre žalúdočných štiav? Bez vody jej máme nedostatok a problémy s trávením…

No a dostávame sa k strave.

• Z nej si telo vyberá základné stavebné kamene pre svoj rast, obnovu, fungovanie.
• Keď nedodáme kvalitný „stavebný materiál“, alebo je ho málo, nemôžeme očakávať, že „stavba“ (telo) bude pevná a vydrží dlho neporušená (zdravá).
• Až 70% ochorení vzniká v dôsledku nesprávnych stravovacích návykov a životného štýlu.

Keďže človek je živý organizmus, ťažko bude fungovať iba z „mŕtveho“ materiálu – a to je každá varená, sterilizovaná, ožiarená, konzervovaná, syntetickými arómami a farbivami vylepšená strava.

Organizmus potrebuje okrem energetických zdrojov aj živé elementy – súčiastky. A tie sa nachádzajú iba v strave prirodzenej, tepelne neupravenej.

Prečo?

• Nositeľmi živých procesov v tele sú predovšetkým enzýmy.
  • Sú to látky bielkovinovej povahy, ktoré sa podieľajú na spúšťaní a regulovaní nepredstaviteľného množstva biochemických reakcií v našom tele.
  • Pri ich dlhodobom nedostatku začne telo pomaly chradnúť.
  • Organizmus si ich nevie všetky sám vyrobiť, je závislý od ich vonkajšieho príjmu.
  • Sú stabilné do 40°C, pri vyššej teplote sa rozkladajú, ničia.

• Prvý kontakt s prirodzenou výživou začína hneď po narodení.
  • Je ním materské mlieko, ktoré je svojim zložením unikátne a presne „namiešané“ pre dané dieťatko, v danom okamihu, podľa daných požiadaviek.
    • Obsahuje všetky základné zložky pre rozvoj organizmu a medzi nimi aj enzýmy. Nie je ničím nahraditeľné.
  • Po období výhradného dojčenia (cca 6 mesiacov) prichádza prechodné obdobie, kde sa popri pokračujúcom dojčení začínajú postupne pridávať rôzne druhy príkrmov.
  • Do 3 rokov veku dieťatka sa tak vytvára základ jeho stravovacích návykov na zvyšok života.
    • Ak sa v tomto období všetko dokonale prevára (lebo nás strašia nejaké mikróby alebo ťažšia stráviteľnosť), nespozná prirodzenú chuť potravín.
      • Je namieste sa neskôr hnevať, že nechce jesť zeleninu, mnohokrát ani ovocie, iba ak na seba…

Dávajme zdravý príklad svojim deťom a zlepší sa zdravie nám aj im.

Ako na to?

• Zaradením prirodzenej stravy do svojho jedálnička s cieľom vedomého aktívneho príspevku k svojmu zdraviu.
• Základné kamene zdravia v zložení stravy tvoria:
  • zelenina,
  • ovocie,
  • orechy a olejnaté semená so šetrne upravenými obilninami a strukovinami.

• Uprednostnením sezónnej zeleniny a ovocia, najlepšie z oblasti, v ktorej žijeme, získame skvelý zdroj živín i enzýmov.

Nové delikátne chute a vône jedál spoznáme prídavkom:

• zo širokej škály čerstvých byliniek:
  • bazalka, petržlen, zeler, rukola, ligurček, stévia, koriander, kôpor, šalvia, tymián, materina dúška, yzop, medovka, mäta, oregano, majorán, rozmarín, saturejka
• alebo aj menej známych zelených vňatí či kvetov divo rastúcich rastlín:
  • žihľava, medvedí cesnak, skorocel, hluchavka, púpava, slez, sedmokráska, kapucínka

Jedálniček ďaleko za hranice našej predstavivosti rozšírime zaradením zriedka konzumovaných 

• • obilnín – ovos, jačmeň, raž, naturálna ryža
  • strukovín – fazuľa, šošovica, hrach, sója

Spestriť si ho môžeme aj menej známymi či zabudnutými druhmi:

• • špalda, pohánka, pšeno, amarant, quinoa, cícer, bôb, azuki,..

Široké využitie pri príprave hodnotnej prirodzenej stravy ponúkajú tiež:

• rôzne druhy neupravovaných orechov
  • vlašské orechy, lieskovce, mandle, ale aj kešu, para, pistácie, makadamové
• olejnatých semien
  • slnečnica, mak, tekvicové jadrá, sezam, konopné semienka
• Nie solené či pražené!

Aj stratené čaro klíčenia semienok (žerucha, reďkovka, alfalfa, mungo) prinesie obohatenie v rovine života i chuti jedla.

• Príroda nám ponúka aj ďalšie lahôdky
  • čučoriedky, lesné maliny a jahody, morušu, oskorušu,
• zo záhrad tiež pestované
  • zemolezy, aróniu, rakytník, mišpuľu, muchovník, jarabinu, drieň či dulu a mnohé ďalšie.

Pri dnešnom konzumnom spôsobe života, takmer neobmedzenej dostupnosti polotovarov, prebytku často protichodných informácií a aj masívnej reklame sa naozaj môže javiť ako nemožné prijímať denne 70-75% potravy v surovom stave. Približne toľko potrebuje človek na udržanie vitality a zdravia.

Naučme sa preto vážiť si a využívať plody, ktoré nám poskytuje príroda a s úctou s nimi hospodáriť. Odrazí sa to na našom žiariacom zdraví!