Slovo makrobiotika vychádza z gréckeho macro bios teda veľký život.

• Je to výstižné pomenovanie pre ucelený systém akým makrobiotika je.
• Zahŕňa obsiahle stravovacie odporučenia, telesné cvičenia, liečebné procedúry, celý životný štýl, ktorý chápe hlboké prepojenie človeka s prírodou.
• Zakladateľom makrobiotiky je George Ohsawa. V polovici 20.storočia predstavil západnému svetu stravovací systém inšpirovaný tradičnou japonskou kultúrou jedenia.
• Tajomstvo zdravia je v posilnení tela zvnútra za pomoci harmonického životného štýlu a stravy.

Makrobiotika pracuje s energiami potravín a delí ich na uvoľňujúce (jin) a sťahujúce (jang).

• Jin alebo jang kvalitu potraviny určíme pomocou porovnania. Jinovosť alebo jangovosť je relatívna vlastnosť, ktorá sa mení v závislosti od porovnávaných položiek.

Odporúča sa jesť potraviny z klimatického pásma v ktorom žijeme.

• Preto sa môžeme v našich podmienkach inšpirovať aj japonskou stravou, lebo japonské ostrovy sú v našom klimatickom pásme.
• Uprednostňujú sa potraviny, ktoré sú lokálne, pestované organicky bez chemických zásahov.
• Konzumuje sa to, čo práve dorastá, alebo je prirodzeným spôsobom uchované, uskladnené.
• Ročným obdobiam sa prispôsobuje aj štýl varenia.
• V lete varíme kratšie, pripravujeme ľahšie, menej tučné jedlá.
• V zime pridáme olej, varíme dlhšie, alebo aj v tlakovom hrnci.

Ako vyzerá makrobiotický tanier?

• Všeobecne má byť makrobiotický tanier pestrý čo sa týka farieb jedál, druhov použitých surovín, chutí a rôznorodej prípravy (varenie, naparovanie, príprava soté, smaženie, blanšírovanie, pečenie, kvasenie a aj surová zelenina).
• Dôležité je aj komu varíme, každý človek je individualita, má inú konštitúciu (základ, s ktorým sme sa narodili) a inú kondíciu (momentálny stav nášho tela a mysle).
  • Toto všetko sa pri varení zohľadňuje. Inak varíme pre ťažko fyzicky pracujúceho muža, inak pre ženu pracujúcu v kancelárii a inak pre deti.

Makrobiotika v miernom podnebnom pásme je veľmi dynamická, striedajú sa štyri ročné obdobia, ktorým sa neustále prispôsobujeme, aby sme zostali zdraví.

• Inak sa makrobioticky stravujeme v podnebí, kde je celoročne teplo, a úplne odlišne na územiach blízko severnému pólu.
• Preto v makrobiotike nie sú zakázané potraviny, každá potravina môže byť liekom za určitých okolností (a jedom zasa inokedy).
• Pre jednotlivé podnebné pásma sú však odporúčané potraviny a niektoré, ktorým je lepšie sa vyhnúť.

Základom makrobiotickej stravy sú:

• celé obilné zrná (ryža, pšeno, pšenica, raž, pohánka, ovos, jačmeň),
• zelenina a morské riasy,
• strukoviny,
• ryby,
• ovocie,
• oriešky a semená.

Odporúča sa vyhnúť:

• kravskému mlieku a mliečnym výrobkom, cukru, mäsu a vajciam.
• zo zeleniny sú to druhy, ktoré rastú v noci a majú nevyrovnaný podiel draslíka a sodíka
  • sú to rajčiny, zemiaky, baklažán a tiež špenát.

Vďaka harmonizujúcemu účinku stravy je makrobiotika prevenciou civilizačných chorôb, môže pomôcť aj pri liečení rakoviny.

• Aby strava mala ozdravný účinok je odporúčané dôkladne požuť každé sústo.
• Neprejedať sa, zdraví jedinci si môžu dopriať dezert dva až trikrát týždenne.
• Treba mať dostatok pohybu, odporúčané sú rezké prechádzky, cvičenie do-in, skákanie na trampolíne.

Existuje množstvo skutočných príbehov, kedy zjednodušenie stravy a zmena celkového životného štýlu výrazne pomohla ľuďom zlepšiť kvalitu života a to nielen na úrovni fyzického tela, ale aj psychiky (napr. pomáha harmonizovať hyperaktívne deti).

• Najkurióznejšie je asi zavedenie makrobiotickej stravy v niektorých väzniciach v Amerike a Portugalsku. Harmonická strava pomohla skľudniť väzňov (patril medzi nich aj Al Capone). Mnohí zmenili svoj charakter a boli skôr prepustení.

Ak s makrobiotikou začíname je dobré prečítať si knižky venované tejto téme, navštíviť kurzy varenia, nájsť podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorí nás podporia. Jedlo, ktoré je lokálne a sezónne nám pomáha znovu nájsť spojenie s prírodou, vnímať jej rytmus a zákonitosti. „Sme to, čo jeme“, je pre makrobiotiku výstižné tvrdenie.