Radi si pochutíte na čínskych špecialitách? Pridávate do svojich polievok sójovú omáčku, mediálne propagované bujóny alebo vegetu? Nemáte čas si variť a častokrát sa uchylujete k mrazeným polotovarom alebo fast foodom? Ak ste aspoň na jednu otázku odpovedali kľadne, s veľkou pravdepodobnosťou máte svoj organizmus „otrávený“ glutamátom.

Vedeli ste o tom, že existuje piata chuť? Popri sladkej, slanej, kyslej a horkej, biológovia objavili chuť „umami“ (z japonského „pochúťka“). Chuť umami identifikoval v roku 1908 Ikeda Kikunae pri výskume príčin silnej chute vývaru z morských rias. Z vývaru izoloval glutaman sodný, ktorý túto výraznú chuť spôsobuje. Na jazyku má človek špeciálne receptory, ktoré na glutaman sodný reagujú, a ktoré sú od prírody určené na to, aby reagovali na prírodnú kyselinu glutamovú.

Glutamát – MSG (monosodium glutamate, sodná soľ kyseliny glutamovej) – sa začal v posledných desaťročiach objavovať vo zvýšenej miere v hotových potravinách, nakoľko citeľne zvýrazňuje ich chuť. Po požití potraviny s glutamátom sa jeho obsah v mozgu dospelého človeka zvýši 25-45krát. Mozog vyvýjajúceho sa plodu je voči pôsobeniu glutamátu ešte približne 4krát citlivejší ako mozog dospelého.

Na začiatku sa glutamát pridával len do málo kvalitných výrobkov a mletého mäsa. Tiež sa používal pri výrobe potravín zo strukovín, rýb, zeleniny, hydiny, pri výrobe konzerv, polievok a koncentrátov. V detskej výžive sú hlavným zdrojom voľného glutamátu hydrolyzované proteiny. Glutamat sodný sa stal veľmi populárnym v celom svete a priemysel ho spracováva v objeme asi 200 000 ton ročne. Vysoký obsah voľného glutamátu obsahuje predovšetkým sójová omáčka. V USA je obávaný tzv. syndróm čínskej reštaurácie. Po kunzumácií jedla s vysokým obsahom glutamátu sa zvýši krvný tlak, človek zčervená, zrýchli sa mu tep a objaví sa nevoľnosť. Skúste sa zamyslieť nad vašou poslednou návštevou činskej reštaurácie – ako ste sa cítili? Moja sa spája so všetkymi vyššie uvedenými príznakmi. Za príčinu som však pokladala prejedenie všeobecne. V skutočnosti som bola prejedená glutamátom.

Amynokyselina glutamát sa na prekvapenie nachádza v mozgu cicavcov – teda aj človeka – kde funguje ako hlavný prenášač nervových vzruchov. Jeho pôsobenie v nesprávnej dobe a na nesprávnom mieste však môže viesť k patologických stavom, ako sú napríklad epileptické záchvaty, chronická bolesť, autizmus, ischemia mozgu, depresia či lieková závislosť. V prípade zvýšeného množstva glutamátu v mozgu po dlhšiu dobu, je jeho pôsobenie neurotoxické.

Výrobcovia potravín si uvedomujú súčasnú informovanosť ľudí o záludnom glutamáte, a preto sa snažia túto látku skryť pod rôznymi názvami. Ak nájdete na obale uvedené E620 – E625, hydrolyzovaný rastlinný proteín (Hydrolyzed Vegetable Protein), Accent, Aginomoto, Natural Meat tenderizer, “chuť identická s prírodnou”, kvasničný či sójový extrakt – vedzte, že je opäť glutamát.

Lekárom a výskumníkom sa zrejme nepodarí nikdy zastaviť stále sa zvyšujúcu produkciu glutamátu, no vy môžete rozhodnúť o množstve jeho spotreby. Keď najbližšie skonzumujete čínsku stravu alebo si pridáte do svojho pokrmu bujón či vegetu, skúste si všimnúť reakciu vašeho tela. Telo nám neustále dáva signály, len ich treba počúvať.